reklama

Keď dáždnik nestačí.

Stalo sa vám niekedy, že vás sen zaviedol niekam, kde ste ani náhodou nechceli byť? Mne sa to stáva často. A keď sa potom ráno, celá spotená prebudím, ďakujem Bohu, že to bol iba sen.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Laura sa už dobrých desať minút nepokojne prehadzuje v posteli. V polospánku si dobre uvedomuje, že počasie do ktorého o necelé dve hodiny vykročí, opäť nestojí za veľa.

Zobudil ju neutíchajúci dážď, ktorý neprestajne narážal na okennú tabuľu. Vietor sa k nemu s radosťou pridal. Zavíjal, a ako by to nestačilo, s hvizdom sa preháňal okolo domu, až jej pri pomyslení na tú zimu von, naskakovala na tele husia koža. Párkrát sa v posteli otočila, ale stále nevedela nájsť tú správnu polohu. Potrebovala by zaspať ešte aspoň na hodinu. Očakával ju dlhý pracovný deň.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V poslednom čase boli jej zákazníci dosť nároční. Denne si vyžadovali čoraz viac pozornosti, vymýšľali rôzne možné, stále nové požiadavky, ktoré ju vôbec netešili, iba čo ju v práci zdržovali. Dosť často si nechávali jednu a tú istú vec vysvetľovať aj trikrát, a tým spôsobom, čím ďalej, tým viac cvičili jej už aj tak dosť naštrbenú trpezlivosť. Niekedy, už mala sto chutí na všetko sa vykašlať, zobrať sa a odísť, nech si problémy riešia iní. Nie raz to v duchu predýchala, pričom si stále opakovala jednu a tú istú, už poriadne ošúchanú vetu: „Upokoj sa, kľud, len pomaly, všetko bude dobré."

Najradšej by z pod teplej periny nevyliezla. Vedela, že ak sa dážď neunaví, má pred sebou zase jeden nie veľmi pozitívny deň. Chcela snívať o rozprestretej deke na slnečnej pláži. Predstavovala si, ako jej horúce slnko vyhrieva celé telo. Brala si z neho priehrštím do zásoby, bol to super pocit.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zrazu sa však z ničoho nič ocitla pár krokov od domu. Na nose jej pristala veľká dažďová kvapka. Prekvapená a zároveň zaskočená, nechápala, kde sa stala chyba. Onedlho, ďalšia kvapka zamierila priamo do jej ľavého oka. „Sakra, toto sa môže stať iba mne, a mám po make up- e", zahundrala a znechutená začala hľadať v preplnenej kabelke skladací dáždnik. Keby tušila, že len čo vytiahne nohy z domu začne liať, vzala by si ten veľký golfový- strong umbrella. Ale keďže namiesto neho v ruke držala iba obyčajný skladací, snažila sa ho v tom pochabom vetre aspoň vystrieť. Keď sa jej to na tretí pokus konečne podarilo, spokojná, že jej už dážď nešvihá do tváre zrýchlila tempo. Predsa len, ak stihne prísť do práce pred príchodom šéfa, bude to o niečo lepší deň. Rada si u neho z času na čas robievala očko. Celkom by sa jej to darilo, len keby to ranné vstávanie nebol pre ňu taký boj. Na čas vstať sa jej pošťastilo iba zriedka. Radšej sa do poslednej chvíle vyvaľovala v posteli a potom behala ako zmyslov zbavená, aby všetko postíhala. Čo už, bola raz taká.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako tak cestou uvažovala, zrazu sa jedna z jej nôh ocitla v poriadnej mláke. Jama do ktorej nepozorne stupila bola tak hlboká, až jej zaločkalo v topánke. „Doparoma, to snáď nie je možné!" „Kde sa hľadíš?", hrešila sa. „Okrem toho, že dnešný deň stráviš v mokrých nohaviciach, je dosť možné, že ešte prechladneš". Cestou sa snažila vytriasť prebytočnú vodu z topánky. V tom tak zadulo, že skladací dáždnik jej odmietol poslušnosť. Pod náporom silného vetra pripomínal akúsi hŕbku hliníkových tyčiek. „No krásne, výborne, aj tak sa dá, veď čo by nie, " zanadávala. Pri opätovnom pokuse o rozprestretie už aj tak dosť biedne vyzerajúceho "dáždnika", odišli ďalšie časti kostry, a tak, Laura nahnevaná sama na seba, tú vec s nechuťou šmarila o zem. Zúfalá, do nitky premoknutá, s nervami v koncoch, v duchu prisahala, že to auto si predsa len kúpi. Stiahla si kapucňu viac do tváre a s hlavou plnou myšlienok kráčala cestou ďalej. Možno by pomohol aj prší plášť, uvažovala. Ved po tme by ju ráno nikto nevidel. A ak predsa len áno, mohlo by jej to byť tak srdečne jedno, ved v tomto cudzom svete ju aj tak nik nepozná. A možno, by si mohla kúpiť jedny tie veselé gumáky, ktorých sú obchody stále preplnené. V tejto krajine dostať akékoľvek od výmyslu sveta. Ružové, pestrofarebné, s kvietkami dokonca aj s hviezdičkami. Ľudia si ich tu (nielen) v nečase bežne obúvajú. Nosia ich do mesta, dokonca aj vtedy, keď idú iba na kávu. Smiešne, ale skutočné. Doma sa s niečím takým nikdy nestretla. Teraz by ich ale využila. Ubezpečovala sa, že zajtra, za akéhokoľvek počasia si nabalí tašku s náhradnými vecami. Hanba, nehanba, radšej sa bude v práci prezliekať, akoby mala dopomôcť chorobe. Už len pár krokov ju delilo od práce. Starostlivo vyberala chodník, nechcela už pocítiť žiadnu mláku. Pevne dúfala, že šéf je ešte niekde na ceste, rada by ho dnes predbehla. Vyhla by sa tak aspoň jeho šibalskému úsmevu, reakcii na jej žabací výzor. Živo si predstavovala, ako by asi tak reagoval pri pohľade na jej mokré, do guče zlepené vlasy. A ona teraz naozaj, ani náhodou nemala chuť na srandičky. Nad hlavou začula šum vraních krídiel. Pravidelne o tomto čase ráno sa veľké, čierne vtáky zhlukovali v skupinkách nad spiacim mestom. Hľadali nejaké zbytky potravy, niečo jedlé, do čoho by zobli. Niekedy si čakanie na majiteľa krátila práve ich rátaním. Bolo to oveľa ťažšie, akoby sa na prvý pohľad zdalo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Z myšlienok ju vytrhol čudný melodický zvuk. Zdal sa jej dosť povedomí, len v tej rýchlosti ho nevedela identifikovať.
Ten príšerný zvuk neprestával. Naopak, naberal na intenzite, a tým pádom jej poriadne začínal liezť na nervy. Už to nemohla počúvať, chcela to ukončiť, a tak automaticky - veď nerobila to prvý krát, siahla ľavou rukou do prázdna. Nepríjemný tón ustal. Konečne si vydýchla. Až po čase, ked otvorila spánkom zlepené oči zistila, že v ruke zviera mobilný telefón. „To bol iba sen", radostne vykríkla, až sa zľakla, že niekoho z domu zobudí. Pokojne sa obrátila na druhý bok v presvedčení, že si ešte trošku poleží...

Michaela Meinhartova

Michaela Meinhartova

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  0x

...ak vieš dúfať, dokážeš aj lietať Zoznam autorových rubrík:  Tak toto môžem : )Keď...Obľúbené receptyTaké malé zázrakySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu