reklama

Zober a choď

Som toho názoru, že ak sa človeku prihodí niečo pekné, bolo by dobré dať o tom vedieť. Druhých ľudí to tiež môže potešiť, niektorých prípadne aj motivovať. A tak, skôr ako napíšem, čo ma dnes postretlo, opýtam sa vás: „Poznáte malé zázraky?“

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Víkend som mala mať povodne voľný. Keď ma však môj šéf Rory, je to čistý Ír (ešte tak aj vyzerá, jeho modré oči, k tomu pehy, sú toho len dôkazom) včera poprosil či by som nemohla predsa len aj dnes prísť do práce aspoň na pár hodín, nejak dlho som neuvažovala (aj napriek tomu, že po piatich dňoch skorého ranného vstávania, si šiesty deň dlhého vyvaľovania v posteli dokážem dôkladne vychutnať) a súhlasila.

Rory ma pustil z práce skôr a poprosil ma (keďže v meste kde žijem, dnes zapaľujú vianočné svetlá- výzdobu vrátane vianočného stromčeka), či by som nemohla zas prísť večerom, bál sa, že bude veľa roboty. Väčšinou, keď je v Leixlipe nejaká akcia, snaží sa byť tak trochu aj sponzorom.
Povedal mi, že budem ľuďom rozdávať sladké vianočné koláčiky Christmas Mince Pies. Robil to aj minulý rok, len vtedy koláčiky rozdával niekto iný.
Predtým ako ma poprosil, či teda prídem, išiel na mňa kúsok psychologicky (beťárisko je to). 
Spýtal sa ma, či pôjdem z práce späť do postele, alebo sa chystám niekam na nákupy. Odpovedala som mu, že nie, že keď už raz vstanem, je pre mňa ťažké opäť zaspať a tiež, že som nakúpila predošlý víkend.
O chvíľu na to mi hovorí: „Počuj, a nedalo by sa ti dnes večer prísť na hodinku, prípadne na dlhšie?“
Keď videl moju "kyslú" tvár (tešila som sa, že budem dnes už len doma) povedal: „Zabudni na to, nemusíš, netráp sa tým, ja si nájdem niekoho iného“.
Na jednej strane som sa potešila, na druhej mi ale nedalo ignorovať jeho prosbu. Výjsť z domu večer, keď už bude von tma, a to dnes ráno bola celá ulica ako sklo (a navyše, keď si predstavím, že by som mohla sedieť pri teplom krbe) nebude ľahké, napriek tomu som sa ho opýtala či o šiestej, keď prikývol, súhlasila som.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dnes poobede som plánovala upiecť koláč (len taký jednoduchý, ovocný- pre záujemcov pridávam aj recept), už týždeň si naň robím chuť a tak, predtým ako som z práce odišla, som si chcela kúpiť mlieko. To lacnejšie, dvojlitrové v plastovej fľaši však bolo v klietke (práve dodané) na samom spodku. Snažila som sa tú klietku otvoriť, obyčajne to ide ľahko, ale dnes neviem prečo mi to proste nešlo. Rory akurát vykladal iné mlieko z ďalšej klietky. Ako ma tak videl, že sa trápim, zastavil ma: „Počkaj!“, myslela som si, že mi ide pomôcť otvoriť klietku.
On ale namiesto toho zobral 2 l kvalitnejšieho mlieka zo svojej klietky a podal mi ho so slovami: „Tu máš darček odo mňa, zober si ho a choď“.
Prekvapená, s ústami dokorán som ostala hodnú chvíľu ticho stáť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Podobné malé zázraky sú súčasťou nášho každodenného života. Obyčajne prídu vo chvíli, keď to najmenej očakávame. Nie každý, je však v tejto uponáhľanej dobe schopný tieto dobré skutky vidieť a oceniť. V mojom živote, akoby sa v poslednej dobe s nimi vrece roztrhlo, čomu sa ja samozrejme veľmi teším. Neviem čím to je, možno (určite) sa diali aj predtým, ale s odstupom času ich práve teraz vnímam akosi ináč, zreteľnejšie. V každom prípade obdivuhodne napĺňajú môj život. Priala by som ich čaro pocítiť aj vám.

Keď som sa konečne spamätala, poďakovala som a natešená v rozpoložení, že mám mlieko zadarmo, som sa pobrala domov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Až keď som prišla domov, trklo mi, že vajíčka na koláč ostali v obchode. Dnes sa teda u nás doma koláč nekonal. Ale to vôbec nevadí. Náhradou za koláč mi bol dobrý skutok môjho šéfa Roryho, ktorým mi nie prvý krát potvrdil, že je predsa len špeciálny človek. Priala by som si takých ľudí na svete viac.

Na záver sľúbený recept:

Jednoduchý hrnčekový koláč.

2 hrnčeky hladkej múky, 1hrnček mlieka, 8 lyžíc práškového cukru, 6 lyžíc roztopeného masla, jeden prášok do pečiva, dva celé vajcia

Postup:

Všetky suroviny zmiešame (múku s práškom do pečiva preosejeme), vzniknutú hmotu vylejeme na pomastený, múkou vysypaný plech, prípadne na pečenie určený papier, na vrch poukladáme akékoľvek ovocie (čím viac druhov dáme, tým koláč lepšie nielen chutí, ale aj ukáže), ovocie posypeme žmolenkou (zmes hladkej múky, masla a kryštálového cukru v pomere 1:1:1 spracovaná do jemných hrčiek) a pri teplote 180-220´C pečieme 20-25 minút.

Michaela Meinhartova

Michaela Meinhartova

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  0x

...ak vieš dúfať, dokážeš aj lietať Zoznam autorových rubrík:  Tak toto môžem : )Keď...Obľúbené receptyTaké malé zázrakySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu