S tým, že slniečko je stále lenivé vykuknúť spoza zamračenej oblohy som ako tak zmierená, s tým, že ma dnes čaká "nabitý" deň tiež. Ale keď mi úradníčka na Mestskom úrade počas telefonátu bez záujmu vysvetliť pre mňa podstatné záležitosti (uprostred môjho dialógu) zloží a na druhý krát už nezdvihne, mám po peknom dni. Žasnem a pokúšam sa dovolať do tretice. Neúspešne, pravdepodobne nie som anonymná.
Zúrim! Hnev vo mne vrie. V duchu si kladiem stovky otázok.
Postupom času premýšľam. Našťastie nie dlho, len pokiaľ mi v žilách nevychladne zlosť.
Zabúdam a idem ďalej, jeden neúspech ma predsa neodradí.