To je súčasťou miesta, ktoré je usadené vyššie v pokojnej prírode, kde telo odpočíva a duša dúfa vo vykúpenie ...miesta odpočinku.
Včerajší deň nám uzavrel spomienku na zosnulých. Desať dní po sebe, tí ktorí si našli chvíľku v uponáhľanom svete, kráčali, tou svojou cestou kvôli spomienke na milovaných i tých ostatných. Denne tou istou cestou, skôr narodení nehladiac na bolesti tela, naopak nadchnutí scenériou jesennej prírody a zapálení pre myšlienku. Denne pod veľkým dreveným krížom kde sú sústredení známi či neznámi odpočívajúci.
Nebolo to nutné, ale ani zbytočné.
Nebolo by na škodu častejšie sa zamýšľať nad minulosťou, nielen ten jeden v kalendári predpísaný sviatočný deň, pre mnohých z nás z povinnosti.
Skúsme zapáliť sviečku aj neskôr ( dnes, zajtra o mesiac) i doma, vypnime na okamih telku, počítač, telefón a spomeňme si...
Myslím, že každá spomienka dušiam pomáha, uľahčuje im cestu a dáva nádej.
To je to najmenej čo môžeme urobiť. Veľa putujúcich duší potrebuje omnoho viac pozornosti.
Najmä tie na ktoré si nikto nespomenie.
A na to sme tu my, kým sme tu :)
